Olong kar ASLB nem agütsüdangba osang kaket nung adoktsür

– Talitemjen Imchen.

    AO                                                    ENGLISH
1.  AKHÜMTSÜBU    –    RESPECT.
2.  AMPANGYIM    –    DICTATOR (pei timleni masü tangar teka agi ajak ayimpangadok)
3.  ANÜTETTSÜ    –    WATCH (anütettsü agi anü kolen senzür atakteter sayu/mapang ji  taktettsü. Tatsü agi. tettsü/anütettsü).
4.  APIJEMO     –    PROVERB (apijema bilemer oren ka kenteta yutsü).
5.  APONGMEN     –    PREAMBLE (Tat. Tekülem/ozüng ka küpok netsüngtem ji liromedema alir. Agizükyim ji, Yim akümdang tama apongmen mesemteter. Preamble ji ajanga dang lokti ka ji alir.)
6.  ARJUSEN    –    WARDEN (MALE).
7.  ARÜR    –    ENEMY (tsükchir).
8.  ASÜNGDANGYIM    –    APPLICATION (Tat. Asüngdangyim/application ji komala ka arua lir).
9.  AUASHIR    –    CRIMINAL (tangar ashiokja osettsüset auyartem).
10. CHINILASHI     –    GRAPE (Hindi-Chini ama tanang lashi-süngjang).
11. DENSEM    –    BOARD (agizükyim, alu inyakdang, lumang jagi densem balala kümer inyakteper. Tat iba telok/wadang nung na/nia densema lir).
12. JULEM     –    PEN (Hindi olong kolem melena. Julem tetezü tepang/telem /tekolak len taju ahiba.
13. KENTET    –    QUOTATION (Kentet tetezü aika rongnung ka/kar kentetba)
14. KHUSOPANG    –    CHIMNEY-SHELVES (Tsükden melena. Khusopang tetezü tepang ajaklen keter aliba ka nung khu soloka/nemdena ayu.
15. KINÜNGPU     –    HUSBAND (agizükyim, kidang tepur/tebur tenüng tulitiba).
16. KINÜNGTSÜ     –    WIFE (agizükyim, kidang tetsür tenüng tulutiba).
17. KONANG    –    Crown (Konang ya temko nungi agizükba olong ka lir. Konang tetezü temko nung inokba mesüra temang nung inoktsüsa tenüng tajung kechisa angur, ajak dang ji ajatsü akok).
18. KONGSÜ     –    NECK TIE (tekong lisü).
19. LIJABA     –    GOD (kodanga medoktsüi nisung den lijen dang ali).
20. LIPUKÜM     –    ENVIRONMENT.
21. LUDEN     –    COMMITTEE (luden agizükyim ji shisadangra, alu adendang/tsük inokdang züngar külemi wadang/tensem ka nung noktakertem).
22. NAROKÜM    –    AWARD (English oshi nung AWARD tetezü reward agütsüba. Ao lima nung tenüngtem jatetba pa/la mesüra limalim naroküm mamai ayutsü mechi olong ji yangluba timba lir).
23. NÜKMEN     –    SUBJECT (Tat. 1 Nenok reju nung kechi nükmensa agir, Engraji nükmen, Ao nükmen. etc. Tat. 2 application nung nükmen/subject lir asü mali?
24. O     –    WORD (Laishiba ajak nung word/o ji medema amshiba angur.
25. OJANG     –    LETTER (Ojang ana nungi tema meyoktepa agi olong akümer.
26. OLONG     –    MEANING (O ji kodang telong kümdir iba jagi peii shinüba ka nükladaktsür/angatetdaktsür).
27. OLONGREP     –    HOMONYMS (Olong ka dang angur saka nüngja aika nung amshitet. Rep agizükyim ji nüngrep jakrep nungi agizük. Aori sako/külem/rep ji aika nung kasa amshiba angutsü.
28. OSHIOBEN     –    LITERATURE.
29. RAKZÜKRAKTEMER     –    ROBBER.
30. RONG    –    BOAT (süng nung mener tzüyim ajangdang, anüngnuzatemi tetsübu nung rongrongtepba süiba nungi jatetba)
31. RUNGRUNGPANG    –    BATTLEFIELD.
32. SALANG     –    OFFICE (tsürabur mapang mapalem ajak salang nung dang lemtet).
33. SARIR     –    WARRIOR (nokinketer).
34. SEMANG    –    INHERITANCE (tebui sempanger aliba ajak techiri agizük. Agizükyim ji, temang nung sempanger aliba ajonga, sentsü, rongsen, khuret, tepela etc agizük).
35. SENMANG     –    FORTUNE (rongsenotsü, takatait etc agizük).
36. SENPET    –    CHARGE (tat. mistry o chokali na sen tapet ji kwi agütsür).
37. SEMPET     –    TALENT (tat. Pa/la dak taso nü tapet semer aluba ji kechi).
38. SOBALIRU     –    HISTORY (agizükyim, soalia aruba indang/otsü).
39. SÜJAKREP     –    SUIT (agizükyim, sü ji süoshi nungi agizük aser jakrep ji jakrep/nüngrep/sako/külem nungi agizük).
40. SÜNGRA     –    CANCER (tsürabur mapang cancer tashidak agi shiranger dang ji, süngdong nung menar süngra adok ta jembi).
41. SÜPUSÜLEMTSÜ     –    ATTIRE (sobusolentsü melena). Sü ji temang nung apu aser sü jagi lemdaktsü).
42. TAKIZÜNG     –    MARKS (Alongtaki nungi agizük koba tetezü long nung taki agütsüba). Züng o tem naji olong aika plural nung amshir.
43. TASÜAKÜM     –    SURVIVAL (tat. Tang ya asütsü asü akümtsü ta tensa tamajung nung noktakba).
44. TEMKO     –    HAT (KORANG) Tat. Temko nung tepen kwi lir tetezü korang nung konang kwi lir).
45. TERATET     –    DEFINITION.
46. TETOSHI     –    HONOUR.
47. TSÜKCHIR     –    ENEMY (agizükyim. Tangar aridoker/lepdoker tsük chitsü)
48. TSÜKIBULA    –    WARDEN (FEMALE). Tat. Tsükibutsüla ta kodang südir olong ji repetation ka angur aser olong ji taret ka amai.
49. TSÜKIREJU     –    INSTITUTION (tangazükdak ki. Tsü ki tetezü otsülar ki/tetsür ki. Reju tetezü asangur kibong makümer ayipdak)
50. YIMMAKER     –    INTRUDER (memeteter nisungtem arua amak).
51. YIMPANGNARO     –    DECORATION (Yimpangnaro olong agizükyim ji kodang reprangdangdir, atsü atsüdang kima meküta yimpangnaro süngdong agi atsüba, yim meküta naro balala atemba, Süngküm nung yimpangnaro inokba, arju tobur jungdaktsütsü mechi kima yimpangnaro atemba. Tat. Tsürabur lepteptsüngtep mapanga, shir yimi tashi mangalir mesüra kodang anemer yim amokmerendir yimpangnaro melena ji sünga lanu meyidaktsütsü ta jembiba olen lir. Tetezü kanga tobur junga ki sütepa yim kümer aliba nung ji shinga melidaktsüi, süngdong aser ai lanu meyidaktsütsü ta jembiba.
52. YONGKOKZÜNG    –    SERIAL NO. (tsürabur zülu maliba mapang, züngyazüngko yongkok amshi).
53. ZÜNGA         –    CLASS (putu tarensen nung tetsür tebur küm tatakzük nung zünga air. Yama ji kaket reju nunga zünga amai batch batch amener).